Už 20-ty rok som učiteľom na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Za ten čas som mal príležitosť organizovať mnoho exkurzií po celom Slovensku, ale aj v zahraničí (Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Česko, Holandsko). Ku všetkým neodmysliteľne patria autobusy slovenskej nepravidelnej dopravy, ich majitelia, šoféri. Tí sa často stávajú ďalšími členmi tímu pedagógov, poradcami, sprievodcami, hlavne ak ide o dlhšiu cestu. S viacerými som sa spriatelil a tým pádom sa ma dosť osobne dotýka ich osud, keď viem, že musia živiť svoje rodiny, zabezpečiť svoje deti, splácať pôžičky, hypotéky…

Počas dlhoročného organizovania týždenných výmenných pobytov našich študentov v Holandsku a holandských na Slovensku už dlhšie spolupracujeme s jedným slovenským dopravcom, s ktorým sme nadmieru spokojní. Dokonca holandskí pedagógovia si žiadajú služby tejto spoločnosti, resp. konkrétnych šoférov. Verte mi, je to dobrý pocit, keď sa aj v Holandsku môžeme prezentovať modernými, spoľahlivými autobusmi a ešte spoľahlivejšími vodičmi, hoci sme z Východnej Európy (tejto pečate sa na Západe zbavujeme len pomaličky…).

Toto je iba jeden postreh jedného učiteľa. Viem, že podobných príbehov by sa mohli nazbierať stovky, tisíce z každej školy na Slovensku, ktorá aspoň občas zorganizuje pre svojich žiakov nejakú tú exkurziu. Iste, v súčasnej dobe to možné nie je, ale je otázkou času, kedy sa život začne vracať do normálnych koľají a žiaci a ich pedagógovia budú ešte o to viac túžiť nasadnúť do autobusov a vyraziť za novým poznaním, zábavou, skúsenosťami. Milí naši dopravcovia, budeme vás ešte určite potrebovať, preto vám vyslovujem – verím, že v mene mnohých svojich kolegov z celého Slovenska – veľkú podporu v tejto náročnej dobe a dúfam, že aj hlas škôl neostane na patričných miestach nevypočutý.

Mgr. Andrej Žitňan, PhD, učiteľ na Evanjelickom lýceu v Bratislave